Festival Letectva
4. - 5. mája, Letisko Piešťany
 
title image

Budú v Piešťanoch kvalitné skupiny?

17.03.2019 10
article image

...„ Keď lietate skupinovú akrobačku pri vysokých rýchlostiach a vo vzdialenostiach medzi jednotlivými lietadlami okolo 2 m, tak musíte mať absolútnu dôveru medzi pilotmi v skupine. A taktiež, keď trávite väčšinu času na zemi spoločne, tak dobré medziľudské vzťahy sú samozrejmosťou a nutnosťou.”...

(Bývalý veliteľ letky a vedúci skupiny Red Arrows maj. Spike Jepson) 

 

Skôr ako odpoviem na otázku z úvodu, by som si rád trocha zapolemizoval na tému čo to vlastne taká dobrá letecká skupina je.

Jednoduchá definícia by bola asi tá, že skupina musí lietať ako jeden muž. 

Táto definícia má však i svoje „slabiny“. V skupine môže lietať napríklad i žena, ako tomu bolo u Flying Bulls, keď s nimi ešte lietala Radka Máchová. Videl som ich lietať na vlastné oči na SIAF-e v roku 2014 (ak ma pamäť neklame; a to sa mi už občas aj prihodí) a musím povedať (teda nemusím, ale chcem), že sa bolo načo pozerať. 

V neposlednom rade je to aj o lietadlách. 

Z vlastných leteckých začiatkov si spomínam, ako som tzv. „naťahoval gajdy“, keď som sa najskôr prihnal do skupiny veľkou rýchlosťou, následne som stiahol plyn a vysunul brzdiace štíty a vedúci sa mi krásne vzďaľoval a to sa opakovalo až pokým som sa to nenaučil. Presnejšie, až pokým ma to nenaučili. Teraz mám na mysli  lietadlá s dlhšou akceleráciou. Tam, kde lietadlo takmer okamžite reaguje na pohyb plynovej páky (POM - páka ovládania motoru) ako je to napríklad u MiG-29 je to „brnkačka“(nie tak celkom, vždy sa dá niečo pokaziť). Skupiny som začínal lietať na L-29 Delfín, neskoršie to bol L-39 Albatros a úplným vrcholom (pre mňa) boli skupiny na MiG-21.

A už úplne „iná káva“ sú skupiny na vetroňoch. Uvedomil som si to vlastne až nedávno pri rozhovore s Braňom Oltusom (lietajúci doktor), členom skupiny Očovskí Bačovia. Braňo mi mimo iného povedal aj toto: „ Jardo, mi tam šlapeme ako do varhan. Nemáme tam žiaden motor a je to skutočná makačka udržať sa tak natesno v skupinke.“

Kto mňa učil lietať skupiny.

Ak listujem zápisníkom letov v období, keď som lietal Albatrosa, tak sú to mená ako : Santovják, Tavernáro, Garaja, Dobeš. Pamätníci vedia, že to boli všetko ostrieľaní harcovníci z Košickej šestky. Obzvlášť si spomínam na lety s pánom Santovjákom, keď sme lietali skupinu pre zostup v mrakoch. Už len to cvičenie, že „zostup vo dvojici v mraku“ po systéme OSP (toto OSP je z ruštiny a už si fakt nespomeniem čo to presne znamenalo a kto chce nech si vygooglí) vo mne vyvolávalo obavy. Ale i toto sme museli zvládnuť. Dobeš nám lietal vedúceho a Santovják ma hnal do tesnej skupiny pod jeho lietadlo. V slúchadlách bol dosť „emotívny“ až som mal miestami dojem, že je so mnou v prednej kabíne: „ Tak jen pojď hezky až pod něho. Vidíš ten šroubek na jeho trupu? Takhle to musíš držet! Neboj se, ku...a. Drž to pořádně. No vidíš, už to letíš sám.“

Na type MiG-21 to bol hlavne môj nezabudnuteľný veliteľ roja Stanko Burgár. Ale aj Hašan, Balko, Šablatúra, Veselý, Mikeš, Dušek, Liška - a mnohí ďalší.

Skúšku „ohňom“ som si však prešiel až na veľkom cvičení štátov Varšavskej zmluvy „Štít 84“ - 72 lietadiel opustilo letisko Žatec počas prvej „generálky“ za 4 minúty 30 sekúnd. Lietal som ako dvojka v štvorčlennom roji a samotnú premiéru som už nezažil. Toto skrátim, lebo ešte stále mám nepríjemné osobné spomienky. Jednoducho mi ku koncu „rupli“ nervy. (Kto chce vedieť viac nech ma pozve na pivo.)

To by už aj pre dnešok hádam stačilo. Vráťme sa ale k otázke z úvodu:

Budú v Piešťanoch kvalitné skupiny?

Aj keď zoznam potvrdených účastníkov sa plní trocha pomalšie, už dnes vieme (teda aspoň ja viem), že prídu Švajčiari na Pilatusoch, Očovskí Bačovia na Super Blaníkoch a Flying Bulls na strojoch XtremeAir XA42.

Už týmto som na otázku odpovedal kladne - v Piešťanoch určite uvidíme kvalitné letecké akrobatické skupiny a ak „tam-tamy“ neklamú tak sa určite dočkáme aj nejakého ďalšieho príjemného „prekvapkania“.

Zdieľaj článok:
Staň sa fanúšikom: