Festival Letectva
4. - 5. mája, Letisko Piešťany
 
title image

FESTIVAL LETECTVA PIEŠŤANY 2019 - BLOG č.2

28.02.2019 10
article image

...“vzlietnuť môžeš, pristáť musíš“...

..kto z vás si ešte spomenie?...

 

Lietanie z úzkej a krátkej VPD (vzletová a pristávacia dráha)

VPD- alebo aspoň tak sme to kedysi nazývali. Dnes, ak to nie je jasné, tak každý hovorí zasvätene, že ide o „Runway“, alebo ešte lepšie o „Ranvejku“. Veď to musí predsa poznať každý, „okej“? - To len tak na okraj nostalgické konštatovanie, že Slovenčina (a nedajbože nejaké „čechizmy“) sa už dnes nenosia.

Ale naspäť k veci. Keď som zvažoval, o čom by som asi tak napísal vo svojom blogu č.2 v súvislosti s Festivalom letectva Piešťany 2019, tak som trocha zaspomínal a „polistoval“ v zápisníku letov a našiel som aj nejaké lety do a z letiska Piešťany. Nebolo ich síce veľa, ale pristával a štartoval som v Piešťanoch s lietadlami L-39 a aj s MiG-21. Prečo to nebolo také bežné, a prečo sa vlastne k tomu vracať v spomienkach? Dôvodom je veľkosť - teda vlastne rozmery VPD (2000 x 34 m).

Lietanie z takejto relatívne krátkej a úzkej dráhy s lietadlami typu L-39 Albatros, L-29 Delfín či s niektorými dopravnými lietadlami nie je až také neobvyklé. Nakoniec, na letisku Piešťany pôsobila svojho času výcviková letka školského pluku a „kadeti“ (a ak ma pamäť neklame tak aj zahraniční) tu lietali práve na Delfínoch a Albatrosoch.

Za seba musím priznať, že už pristátie na Albatrose v Piešťanoch bolo trocha „neobvyklé“. Rozmaznaný z lietania na „normálnych“ letiskách s VPD o rozmeroch 2500-3500 x 60 m a naraz sadaj na tenkú a krátku „nudličku“. Ale to všetko sa ešte dalo. Potom ale prišiel deň, keď som letel do Piešťan na lietadle MiG-21. Stroj fantastický a nikdy nedám naň „dopustiť“, ale ten pohľad z kabíny (ak chcete tak „kokpitu“) bol predsa len trochu iný ako bežný, a to hlavne v malej výške pred „podrovnaním“, keď už nebolo vidno okraje VPD. No a potom, po spustení predného kolečka brzdiaci padák (a bolo aj treba počkať na správnu rýchlosť) a intenzívne brzdenie, lebo koniec VPD sa akosi rýchle približoval.

Zvládli sme... Zvládli sme aj iné veci  - dôkazom je, že môžem o tom písať možno i máličko „preháňať“.

Najviac mi však zostalo v pamäti pristátie na letisku Piešťany na úplne inom type lietadla. Môj spolužiak a kamarát Jožko S. bol svojho času veliteľom dopravnej letky na letisku v Piešťanoch a lietal ako kapitán/inštruktor na lietadle An-12. To bol teda skutočný stroj. Kto videl „naživo“ určite mi dá za pravdu. Myslím, že to bol návrat z medzinárodného cvičenia v Rumunsku v roku 1996, keď mi Jožko umožnil zažiť a vidieť pristávanie na letisku Piešťany z kabíny posádky. Nebol to síce Airbus 380, ale i tak to bol silný zážitok. Obaja piloti tu sedeli ako v poschodovom autobuse, ale navrchu. Ja som stál v chodbičke medzi nimi a hlavu som mal tak na úrovni ich sedačiek. Keď sa mi stratila pri pristávaní VPD úplne zo zorného uhla, tak som bol presvedčený, že z tohto nemôžeme pristáť. Pristáli sme - teda piloti s tým pristáli. Jožko sa pri pohľade na moju poblednutú tvár iba usmieval. Neskoršie sa však priznal, že ani pre nich to nie je tak celkom „brnkačka“ (a piece of cake), a že pristátie s takýmto strojom na úzku a krátku dráhu si vyžaduje určité skúsenosti. Ja by som bez preháňania dodal, že i pilotné majstrovstvo - a to týmto chlapcom určite nechýbalo.

Ja verím, že toto majstrovstvo nebude chýbať ani pilotom, ktorí sa nám prídu „ukázať“ na letisko Piešťany v dňoch 4. a 5. mája a veľmi sa na ich vystúpenia (a aj pristátia na úzku VPD) teším.

 

Zdieľaj článok:
Staň sa fanúšikom: